TRADIČNÉ VEĽKONOČNÉ MENU

Už celé stáročia predchádza veľkonočným sviatkom štyridsaťdňový pôst, ktorý sa nevzťahuje len na jedlo, ale aj životný štýl. Počas týchto striedmych pôstnych dní naši predkovia konzumovali jednoduchú bezmäsitú stravu, zloženú zo zemiakov, strukovín, kyslej kapusty a sušeného ovocia. Ešte predtým, ako sa na stole znovu objavilo mäso a s ním dlho očakávaná zmena v stravovaní, sa na Zelený štvrtok tradične podávalo niečo zelené, napr. špenát, polievka z jarných byliniek, hlávkový šalát. Táto listová zelenina je totiž zdrojom kyseliny listovej, vitamínov C a E, betakaroténu a ďalších dôležitých antioxidantov.

Iný kraj, iný mrav
Pravda, čo región, to iné jedlo, ale najčastejšie je to šunka, údené mäso, vajíčka, syry, klobásky, chren a veľkonočné koláče. Mimochodom, čerstvý chren je zdrojom vitamínov C, A skupiny B a nerastných látok. Obsahuje tiež silice so sírnymi zlúčeninami, ktoré sú „autormi“ jeho výraznej pálivej a pikantnej chuti. Vitamíny a vláknu, ktoré chren obsahuje, možno zvýšiť prípravou s postrúhaným jabĺčkom alebo mrkvou. Veľký piatok je veľkým sviatkom a zároveň dňom prísneho pôstu, počas ktorého treba dať prednosť napr. rybám na rôzny spôsob. Na Bielu sobotu sa zvyčajne pečú koláče a konzumuje napr. kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Druhým jedlom môžu byť makové alebo bryndzové opekance. V mnohých regiónoch sa ešte aj v súčasnosti pripravuje šunka, klobásky, huspenina, údené mäso, cvikla s chrenom, biele či obradové koláče. Súčasťou slávnostného obeda veľkonočnej nedele môže byť aj plnka z údeného a hydinového pečeného mäsa, vajec, žemlí a mladých byliniek i žihľavy.

Tradičné dobroty
K tradičným pokrmom patrí aj pečená jahňacina, baranina, kozľacina či králičie mäso. Medzi sladkými dobrotami zaujímajú popredné miesto predovšetkým kysnuté koláče, záviny, pletence či mazanec, plnený tvarohom. Na sviatočnom stole by nemal chýbať ani baranček z kysnutého alebo treného cesta, ozdobený cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašľou.